Som americký lekár, ktorý odišiel do Gazy. To, čo som videl, nebola vojna – bolo to zničenie.

Koncom januára som odišiel z domu vo Virgínii, kde pracujem ako plastický a rekonštrukčný chirurg, a pripojil som sa k skupine lekárov a sestier, ktorí cestujú do Egypta so skupinou humanitárnej pomoci MedGlobal, aby dobrovoľne pracovali v Gaze. Pracoval som v iných vojnových zónach. Ale to, čoho som bol svedkom počas nasledujúcich 10 dní v Gaze, nebola vojna – bolo to zničenie. Pri izraelskom bombardovaní Gazy zahynulo najmenej 28 000 Palestínčanov. Z Káhiry, hlavného mesta Egypta, sme išli 12 hodín na východ k hraniciam Rafahu. Prešli sme kilometre zaparkovaných kamiónov s humanitárnou pomocou, pretože nemali povolený vstup do Gazy. Okrem môjho tímu a ďalších členov vyslancov z OSN a Svetovej zdravotníckej organizácie tam bolo veľmi málo ďalších. Vstup do južnej Gazy 29. januára, kam mnohí utiekli zo severu, mi pripadal ako prvé stránky dystopického románu. Naše uši boli znecitlivené neustálym bzučaním toho, čo mi bolo povedané, že sledovacie drony neustále krúžia. Naše nosy boli pohltené smradom 1 milióna vysídlených ľudí žijúcich v tesnej blízkosti bez primeranej hygieny. Naše oči sa stratili v mori stanov. Bývali sme v penzióne v Rafahu. Na&s…  caron;a prvá noc bola chladná a mnohí z nás nemohli spať. Stáli sme na balkóne a počúvali bomby a videli, ako z Khan Yunis stúpa dym. Pri jednej príležitosti rodičia odniesli na pohotovosť niekoľko detí, všetky vo veku od 5 do 8 rokov. Všetci mali jedinú strelu ostreľovača do hlavy. Tieto rodiny sa po stiahnutí izraelských tankov vracali do svojich domovov v Khan Yunis, asi 3,5 míle od nemocnice. Ostreľovači ale zrejme zostali pozadu. Žiadne z týchto detí neprežilo. V posledný deň, keď som sa vrátil do penziónu, kde miestni vedeli, že sú ubytovaní cudzinci, pribehol mladý chlapec a podal mi malý darček. Bol to kameň z pláže s arabským nápisom napísaným fixkou: „Z Gazy, s láskou, napriek bolesti“. Keď som naposledy stál na balkóne a díval sa na Rafah, počuli sme drony, bombové útoky a výbuchy guľometov, ale niečo bolo tentoraz iné: zvuky boli hlasnejšie, výbuchy boli bližšie. Tento týždeň izraelské sily prepadli ďalšiu veľkú nemocnicu v Gaze a plánujú pozemnú ofenzívu v Rafahu. Cítim sa neuveriteľne vinný, že som mohol odísť, zatiaľ čo milióny ľudí sú nútené znášať nočnú moru v Gaze. Ako Američan myslím na naše doláre z daní, ktoré platia za zbrane, ktoré tam pravdepodobne zranili mojich pacientov. Títo ľudia, ktorí sú už vyhnaní zo svojich domovov, sa nemajú kam inam obrátiť.