Svet sa topí v dlhoch

Každá z veľkých svetových ekonomík má vážny dlhový problém spôsobený príliš mnohými rokmi nezodpovednej rozpočtovej politiky a nulových úrokových sadzieb – a mohlo by to ešte viac sťažiť predchádzanie recesii a opätovnému finančnému napätiu doma. Zoberme si Spojené štáty, najväčšiu svetovú ekonomiku. V čase cyklickej ekonomickej sily, keď by mala krajina hospodáriť s rozpočtovým prebytkom, sa jej darí dosahovať deficit okolo 6 % hrubého domáceho produktu. V priebehu nasledujúcich dvoch rokov bude splatný dlh z komerčného majetku v hodnote takmer 1,5 bilióna dolárov. Čína, druhá najväčšia ekonomika sveta a donedávna jej hlavný motor ekonomického rastu, má tiež veľký problém s dlhmi. S prasknutím bubliny na trhu s nehnuteľnosťami a úvermi by Čína mohla byť na dobrej ceste k stratenej vlastnej ekonomickej dekáde. Taliansko aj Španielsko majú pomer verejného dlhu k HDP podstatne vyšší ako v roku 2010 počas krízy suverénneho dlhu eurozóny. Akoby to nebol dostatočný dôvod na obavy, Japonsko, donedávna tretia najväčšia ekonomika sveta, má úroveň verejného dlhu presahujúcu 250 % HDP, čo je približne dvojnásobok v porovnaní so Spojenými štátmi. S toľkými veľkými dlhovými problémami na celom svete je ťažké pochopiť, ako sa vyhnúť dňu svetového ekonomického zúčtovania. Ak nie, mali by sme sa pripraviť na ekonomické turbulencie doma a obnovené napätie na finančných trhoch, keď sa ekonomické problémy v zahraničí prenesú k našim brehom.